pondelok 17. septembra 2012

Pripraviť sa, pozor a štart

"Časy sa menia a všetko má svoj význam", opakujem si vždy, keď stojím pred dôležitým rozhodnutím, alebo niečim, čo ma núti premýšľať o tom, čo bude niekedy v budúcnosti. Hovorí sa síce, že človek by sa nemal zamýšľať nad tým, čo bude, ale mal by žiť pre konkrétny okamih, ale... Ja sa asi nikdy nezmením!

Keď ma pred dvoma týždňami vo štvrtok doviezol autobus na stanicu v Prešove, opäť po dlhšom čase som pocítil, že som sám v cudzom meste. Kedysi známe budovy, ktoré pozerali na mňa počas desiatich mesiacov mi prišli zrazu cudzie a ani vzduch v meste mi nevoňal tak ako kedysi... Na svoj vek by som mal byť už samostatný, ale zatúžil som nastúpiť opäť do autobusu, ktorý so sebou priniesol vôňu môjho rodného mesta. Haha, aj veľmi príjemný zvuk dverí, ktoré sme s kamarátkou počúvali každý týždeň ráno v pondelok... O tom potom ;)

Všetkým, čím si človek prejde ho utvára. Utvára na taký obraz, aby sa stal silnejším človekom. Mrzí ma, že občas mi dlhšie trvá, kým sám seba presvedčím, že všetko bude v poriadku. Mrzí ma, že sa už nevrátia tie chvíle, ktoré som opäť prežil a tiež ma celkom trápi, že to čo bude už nebude také ako bolo. Som v bakalárskom ročníku, kedy je potrebné (ani nie potrebné, ako skôr vtieravé) uvažovať o tom, čo bude  ďalšom semestri.

Možno zbytočnosť sa zamýšľať nad tým tak skoro ale moja povaha sa asi nikdy nezmení. Je potrebné, opäť sa prepnúť do nového režimu, ktorý so sebou nový semester prináša. Pripraviť sa na nové okamihy, dať si pozor na nových(ale aj tých starých) ľudí a vyštartovať po všetkých príležitostiach, ktoré sa objavia. Momentálne som zmätený a neviem čo bude lepšie. Možno príde rozhodnutie časom, ale v každom prípade, ak niekto povie, že sa nič nezmenilo, klame. Teda z jeho pohľadu sa nič nemení, no z môjho... To by som asi nebol ja, keby sa neustále niečo v mojom živote nemenilo.

Človek si sám určuje miesto, z ktorého sa bude na život pozerať. Sám si určuje ako sa k nemu budú ľudia správať a na základe toho sa bude správať aj on k nim. Ja som sa znova posunul na iné miesto, odkiaľ budem mať znova iný pohľad na svet. Treba snáď už len povedať, aby ste držali palce, taktiež držím palce ja všetkým, čo majú pred sebou znova niečo nové... Len mi odpovedzte na jednu otázku. Kedy sa človek naučí vnímať zmeny v živote tak ako prichádzajú a nebrať ich ako konečné riešenie? Kedy sa aj ja naučím narábať so všetkým čo príde a využiť to vo svoj prospech? Najskôr po mnohých úspešných aj neúspešných štartoch...