Ja viem. Mal by som sa učiť. Počúvam to z každej strany a hlavne to počúvam vo svojej hlave, vo svojom vnútri, ktoré mi tak urputne hovorí, aby som sa konečne vypadol učiť sa a netrčal na tom balkóne. Denne mi myšlienka na to, koľko strán mi ešte ostáva napadne nespočetne veľa krát. Najhoršie na tom však je to, že počas skúškového si nemôžem ani poriadne vydýchnuť, pretože celý deň je iba o presedení v izbe a nasávaní informácií z papierov... Pravdu povediac... Už mi to tak trošku lezie na nervy. Keby som si nešiel za svojim cieľom a neustále sa nedvíhal na nohy z tej zúfalej pozície, že sa mi nič nechce a nemám chuť sa učiť, tak to asi zabalím, zbalím si svojim pár "švestek" a idem do sveta. Lenže drží ma tu viac ako len učenie...
Podstata všetkého je v balkóne. Komu by to bolo napadlo, že podstatou nejakého článku môže byť balkón. Je síce pravda, že nejde presne o objekt balkón, ale to čo som z neho videl a cítil. Okrem západu slnka, ktorý je už bežne poznačený panorámou panelákov (ktorá ma už po toľkých rokoch vôbec nevyvádza z rovnováhy) som tiež zacítil príjemný vánok, v ktorom sa niesla jemná kvetinová vôňa. Ktovie... Možno to boli skutočne kvety alebo to bola len dokonalá náhražka v podobe aviváže. Jedno je však isté. Upriamil som pohľad tam dole...
