Bežci na polročné trate

Kde je ten koniec? Ešte koľko? Toto sú bežné otázky, ktoré si kladieme, keď stojíme pred dosiahnutím nejakého cieľa. Tieto otázky si kladu predovšetkým študenti, ktorí sa nevedia dočkať vytúženého polročného vysvedčenia, alebo ukončenia skúškového v zimnom, prípadne letnom semestri. Tak ako ste na tom vy? Dobehli ste úspešne do polovice trate?

Práve preto by som spokojne nazval študentov bežcami na polročné trate. V lete si chystáte svoje topánky, v septembri (a to sa týka nie len stredoškolákov) si ich obúvate a skláňate sa k štartovacej línii. Nikdy neviete, čo vám polrok, prípadne nový semester prinesie. V každom prípade sú to určite vedomosti, nové skúsenosti, známosti, ktoré na tejto trase vášho behu získate, prípadne dosiahnete. Občas sa môže stať, že sa v trati objaví nejaká tá prekážka, ale kto chce, hravo ju zvládne.

Tak na čo vlastne bežíme do tohto cieľa? Na to aby sme sa potešili z našich výkonov, na to aby sme sa posunuli ďalej a zlepšili tak svoju budúcnosť. Profesori sú len nejakými meračmi na našej trase behu, ktorí nám merajú naše výkony a usmerňujú nás správnym smerom. Vysvedčenie je tým pádom akýmsi prehľadom našich časov, ktoré sme zabehli za jeden polrok, prípadne semester.

Vytvor si aj ty svoju identitu

Keby ste v tomto momente dostali ponuku, aby ste si zmenili svoju identitu ako by ste zareagovali? Prijali by ste túto ponuku, alebo by ste sa utiahli niekam do úzadia, aby ste si túto voľbu premysleli, prípadne by ste ihneď odmietli, pretože sa cítite dobre v tej koži v ktorej ste?

Ako dobre predpokladáte existujú len tri možnosti... Buď- alebo alebo stredná cesta, kedy prijatie alebo odmietnutie budete odkladať, pokiaľ sa nedostanete do vnútorného konfliktu. Totiž, ono sú obidve ponuky veľmi lákavé, čo značí, že aj jedna možnosť je prijateľná a prijateľná je aj tá druhá voľba.

Čo je vlastne zmena identity? Je to veľmi široký pojem, ktorý môže každý z nás chápať po svojom. Možno sa vlastne zmeniť od úplného základu, možno zmeniť svoje návyky, správanie, prípadne meno? V poslednej možnosti zmeny nevidím príliš veľký problém. Meno vám zmenia na mestskom úrade za určitý poplatok. Ale je to dostatočná zmena svojej identity?

Dospelé deti

Keď sa obzriete okolo seba, určite si popri dospelých ľuďoch všimnete aj deti. Kde sú tie časy, keď sa po ulici preháňali jedna mamička za druhou a spolčovali sa do určitých skupiniek, aby si čo najlepšie poradili, ktorá má na čo aký grif a podobne? Možno je to len z môjho pohľadu (keďže nie som rodič), ale podľa všetkého deti nám pomaly ale isto ubúda a pôrodnosť sa z roka na rok zmenšuje.

Je treba však rozlíšiť medzi psychickým a fyzickým vekom dieťaťa. Tých menších, ktorí nedočiahnu na bytové zvončeky je pomerne (vravím pomerne vzhľadom na predchádzajúce konštatovanie) veľa a nás, čo majú občas psychický vek tiež dosť nízky je tiež dosť veľa! Však si len spomeňte, kedy ste naposledy robili niečo, čo vás v spomienkach vrátilo do detstva.

Inštinkt bojovať

Myslíte si, že každý máme v sebe tento inštinkt? Normálne mi je smiešne, keď už píšem niečo, čo je v spojení s inštinktom... Dosť veľa času som strávil nad štúdiom toho, aké má človek inštinkty a ostal som dosť prekvapený (možno pomocou inštinktu zvedavosti), keď som sa dozvedel, že moje snaženie bolo určitým spôsobom zmarené!

Pýtal som sa v úvode, či si myslíte, že každý má tento inštinkt. Odpoveď na túto otázku ani ja sám neviem, pretože občas mi pripadá, že niektorí ľudia sa tohto "pokladu" vzdali akosi predčasne, alebo ho jednoducho odložili bokom, prípadne sa ho snažia intenzívne ignorovať.
A čo to vlastne ten vyššie spomínaný pojem je? V psychológii motivácie sa uvádza (zámerne píšem SA uvádza, pretože na pamätanie mien nie som expert), že inštinkt bojovať je aktivovaný vtedy, ak je prerušené dosiahnutie iného cieľa, prípadne uspokojenie potreby. Myslím si, že táto definícia je každému dostatočne jasná a nemusím ju vysvetľovať ani pre tých, ktorým psychológia nič nehovorí.