Odvaha zmeniť svet

Zo šuflíka vyťahujem svoj zápisník (diár), aby som v ňom nalistoval niečo múdre- nejaký ten recept na to, ako zmeniť tento dnešný svet. Otvorím, zvedavo do neho nazriem a okrem vlastných plánov- niekedy až príliš trúfalých plánov, ktoré mám na ďalší týždeň, tam nič zvláštne nevidím. Žiaden návod ako zmeniť v priebehu jedného dňa, pri najlepšom z noci do rána, svet. Opäť diár sklamane zatváram a vraciam sa ku svojim rutinným činnostiam, ktoré s obľubou odškrtávam vždy po vykonaní. Ach, aký je to krásny pocit, keď si môžem sadnúť do kresla a rozmýšľať nad tým, čo naplánované som vykonal.

Podľa toho, čo si môžete prečítať asi usúdite, že som striktne zásadový človek, ktorý ale dosť často prokrastinuje. Prokrastinácia je najnovší výraz pre odkladanie činností zo dňa na deň (v minulosti veľmi dobre vedeli, prečo hovorili: „Čo môžeš urobiť dnes, neodkladaj na zajtra“) a to až dovtedy, pokiaľ sa vám tých odložených činností nenakopí toľko, že sa v nich pomaly nevyznáte. V prípade prokrastinácie nejde ani tak o to, že ich nespravíte... Spravíte ich, ale až po dlhšom čase. Čo ale robiť, aby sme tomu predišli?

Zbytočný výrub stromov

Stalo sa vám už niekedy, že ste sa v kníhkupectve pristihli pri tom, ako nechápavo pozeráte na obálku knihy a hlavou vám víria myšlienky, ako niekto niečo takéto mohol vydať a nie to ešte napísať? Vedzte, že mne sa to stáva v poslednej dobe dosť často. Aj keď nie som literárny kritik a mám od neho poriadne ďaleko (pravdu povediac, ani by som ním nechcel byť), moje laické oko mi mnohokrát napovie, ktorá kniha je, alebo nie je dobrá.

V súvislosti s týmito myšlienky sa chcem trošku povenovať zbytočným a nadbytočným množstvám kníh, ktoré si aj tak nikto neprečíta a tiež zaberaniu miesta, ktoré „noví, začínajúci“ autori veľakrát berú tým, ktorí skutočne na to majú. Keby sme mali spočítať všetky knihy, ktoré každoročne vyjdú v našich kníhkupectvách, počítali by sme ich na tisíce. Niekde som tuším aj zazrel určité štatistiky aj o tomto, ale určite tie čísla neboli malé.