Človek v dave

Prednedávnom som čítal v jednom psychologickom časopise článok s názvom "Človek v dave". Už podľa názvu sa asi dovtípite o čom asi bude reč. Ak by sa teraz každý z nás zamyslel nad tým, koľkokrát splynul s davom a zdieľal s ním myšlienky a názory, boli by sme prekvapení, ale mnohokrát.

Ibaže ak sa teraz znova zamyslíme, koľkokrát to bolo v dospelosti a koľkokrát v detstve, určite priznáte, že viackrát to bolo v tom detskom veku. Ako menší majú ľudia tendenciu priraďovať sa k určitej skupine ľudí, ktorá v niečo verí, prípadne majú rovnaký objekt obdivu alebo sú jednoducho len nejakými fanúšikmi na futbalovom zápase. Súčasťou davu sa stanete aj vtedy, ak napríklad cestujete linkovým autobusom, ktorý má pravidelný odchod napr. v pondelok o desiatej ráno. Lenže vaše emócie nie sú tak silné, keď ten autobus príde načas. Emócie sa zosilnia práve vtedy, ak autobus mešká o niekoľko minút a vy si premietate v hlave ako nestihnete dohodnuté stretnutie v inom meste. Vtedy začne byť viacero ľudí nervóznych a ste nervózny aj vy...

Čo tým chcel básnik povedať? Prekvapuje ma, že manipulácia sa objavuje aj v tomto čase. Myslím si, že väčšina ľudí, ktorí budú toto čítať prešlo už hranicou dospelosti a niektorí stále, aj napriek tej hranici, uznajú, resp. nebudú si chcieť priznať, že mnohokrát sa nechajú zmanipulovať. Bohužiaľ je to tak... Ak je človek silný jedinec, zastáva si svoj názor aj napriek tomu, žeby mal byť z danej skupiny vylúčený. No ak len slepo nasleduje vodcu davu a verí všetkým jeho slovám, je to smutné.



Mal som možnosť presvedčiť sa o tom pri jednom chate. Nebudem nič viacej konkretizovať, ale dosť ma zarazilo, ako sa niektorí ľudia vedia správať. Ak má proti vám osobne jedna, alebo DVE osoby niečo, tak potom so sebou strhnú aj celý dav. Však prečo nie, ak sú šikovnými manipulátormi? Najhoršie na tom je, a to sa spomína aj v časopise, nie vždy si to ľudia vedia uvedomiť a povedať si :" Však toto nie je môj názor!". Stalo sa mi teda, že voči mne vybehla osoba, s ktorou som normálne vychádzal. Po tom ako si prečítala kus z chatu a hádku medzi mnou a druhou stranou (bol som asi nekonformný- cháp neprispôsobivý, voči nim a neprispôsobil som sa nikdy ich názorom) ostala sklamaná a vynadala mi, že si o mne myslela, že som korektnejší. Ostal som dosť nemilo prekvapený, ako sa aj v tejto dobe nechajú ľudia zblbnúť a s prepáčením "zdebilizovať". Však prečo nie. Ak si hodí kameňom iný, prečo by som si nehodil aj ja.

Najhoršie na tom je ale to, že títo ľudia sa vedia vyjadriť len cez internet, kde majú svoju identitu a skutočné vystupovanie ukryté za monitor počítača. Ale keď príde na lámanie chleba a osobné stretnutie, každý sa utiahne do svojej ulity a tvári sa ako najväčší kamarát...

Úprimne. Je mi ľúto takýchto ľudí, ktorí nemajú v hlave na svoj vek svoje vlastné názory a prezentujú ich cez nenávisť druhých, však ako sa píše v článku: " Jedinec by možno nezdvihol kameň zo zeme, ale v dave kameňuje, upaľuje, lynčuje a vysmieva sa." Takže čo z toho vyplýva? Len málo ľudí je vychovaných tak, aby boli schopní postaviť sa za svoj vlastný názor aj za cenu neposlušnosti voči autorite. A to je bohužiaľ v tejto dobe veľmi smutné, že nie každý sa prezentuje vlastnými názormi...

V blogu boli použité citácie z článku: Človek v dave, Moja Psychológia, august/september 2011