Včera bol ten deň, keď som mal znova voľno. Určite si viete, všetci, ktorí pracujete, predstaviť, aké je to nádherné byť doma, nič nerobiť, len tak oddychovať... Ale samozrejme voľno od práce netrvá večne a potom sa obadáte, že vlastne aj ten voľný deň je pominuteľný.
Ako som teda oddychoval, boli štyri hodiny poobede a v programe (čo sa často nestáva) nasledovali Simpsonovci. Niekedy som túto rozprávku priam nenávidel, mama ju pomenovala ako "žltačkové postavičky a pingpong očami". Vtedy som s ňou súhlasil. Ani neviem prečo, ale začal som ich pozerať, možno preto, aby som zahnal tie nezmyselné vízie nezmyselnej budúcnosti. Po hodine zábavy prišli Noviny o 17-tej, kde moderátorka ohlásila, že po zábave prichádza realita. A mala skutočne pravdu...
Donútilo ma to zamyslieť sa nad tým, či máme v živote skutočne nejaké istoty. Keď sa pozriete len na program televízií a nahliadnete do programových časopisov, ani v tom nemáte istotu, že sa ten program zo dňa na deň nezmení a časopis vás bude takpovediac na dve veci... Istota toho, že sa pozriete a vidíte, čo bude nasledovať sa rozplynula. To by ale nebolo vôbec katastrofálne, pretože bez televízie sa vyžiť dá! Dokonca aj bez správneho televízneho programu.
Ale keď si len jeden deň pozriete správy hocijakej televízie ostanete sklamaní. V súčasnej dobe všetky média ťažia z negativity správ a tým pripútavajú divákov k obrazovkám televízie. Nuž- a to vás prinúti zamyslieť sa nad tým, čo je v živote vašou skutočnou istotou... Je to zamestnanie? Sú to priatelia, rodina, prípadne (pre mnohých) sám Pán Boh. ON je určite istotou, ale o tom niekedy inokedy, aj keď by si určite zaslúžil vhodnejšie miesto, ako v článku o neistotách ľudstva.
Jednoducho povedané... Pri pozeraní správ o tom, ako sa jednotlivé burzy na svete rútia dole vodou mi ostalo ťažko na duši. Však čo ak jedného dňa príde krach aj ku nám a čo potom? Nepomôže nám ani kráľovské miesto vo firme, obrovský plat... Naše istoty sa rozbijú a neostane po nich nič.
Odvážim sa teda tvrdiť, že v súčasnej dobe naše istoty určujú okolité štáty okolo nás. Naše vnútorné istoty, ako viera, odhodlanie a pod. nám nevezme nikto. Ale kto spraví poriadok s istotami, ktoré nemôžme mať v štáte? Musíme to byť my- ľudia. Ibaže, zbytočne človek zapíše jednu stranu svojho blogu, nepovedie to nikam. Jedine k tomu, že sa možno nad tým zamyslíte, budete súhlasiť, alebo nesúhlasiť a pôjdeme ďalej... V živote sa teda väčšina našich istôt drží práve tej matérie. Pretože povedzme si pravdu... Kto stratí matériu, nevyžije bohužiaľ len z toho nehmotného! A to je naša realita...
Je teda viac ako smutné, že život väčšinu ľudí sa zakladá práve na materiálnych hodnotách. Občas treba svoje istoty v živote prehodnotiť a zamyslieť sa, či je to skutočne to pravé, v čo veríme! :) Prajem všetkým pekný týždeň!
Pekne Matúš si to vyjadril.
OdpovedaťOdstrániťVyjadril som to tak ako som to cítil! ;) Aj keď mohlo by to byť aj lepšie... :) V každom prípade ďakujem! :)
OdpovedaťOdstrániťAhoj! No ja za seba môžem povedať, že nepozerám správy. Fakt sú plné len toho najhoršieho a neviem prečo, keď svet okolo nás sa neskladá len z toho zlého, ale aj z toho pekného.........ale také správy by asi ľudí nezaujali :((. Len ľudia si neuvedomujú, že práve tými zlými správami sa dostávajú do depresie a strácajú význam života.......všetci by sme sa mali vrátiť do veku 3 rokov (práve takú dcérku mám doma), kedy sme sa vedeli tešiť napríklad z toho, že sme uvideli srnku, alebo z kúpaliska a pod. Teraz ľudí teší len to materiálne, ale nepochopili, že práve to duchovné, je najväčšie bohatstvo. Keď som videla v správach nepokoje v Anglicku, len som si pomyslela, že ľuďom chýba skromnosť a pokora. Však ako žili naši starý rodičia?!?! A možno boli oveľa šťastnejší ako my!!! Nepáči sa mi aj to, že ľudia nerešpektujú prírodu a schvále pridajú plyn, aby zrazili mačku na ceste!!! A istota? To je len idea, nič také v prírode neexistuje, je to len niečo umelé, niečo, čo sme si sami vymysleli pre svoje pohodlie. Istá je len smrť, ale kým príde, treba si život užiť naplno.....tešiť sa z jednoduchých vecí, ako napr. byť so svojou rodinou. Polože si večer v zrkade otázku: Prežil by som tento dnešný deň takto, keby bol posledný? Určite by Vaša odpoveď vždy bola "NIE". Iste mnohý povedia, že aj peniaze treba, to áno, ale v prvom rade treba zmeniť myslenie. Keď budete pozitívne myslieť a rešpektovať prírodu, príde aj to ostatnéééé. Prinajhoršom sa vrátime k farmám a k výmennému obchodu :)). Pekný deň všetým !!!!
OdpovedaťOdstrániť