Zo šuflíka vyťahujem svoj zápisník (diár), aby som v ňom nalistoval niečo múdre- nejaký ten recept na to, ako zmeniť tento dnešný svet. Otvorím, zvedavo do neho nazriem a okrem vlastných plánov- niekedy až príliš trúfalých plánov, ktoré mám na ďalší týždeň, tam nič zvláštne nevidím. Žiaden návod ako zmeniť v priebehu jedného dňa, pri najlepšom z noci do rána, svet. Opäť diár sklamane zatváram a vraciam sa ku svojim rutinným činnostiam, ktoré s obľubou odškrtávam vždy po vykonaní. Ach, aký je to krásny pocit, keď si môžem sadnúť do kresla a rozmýšľať nad tým, čo naplánované som vykonal.
Podľa toho, čo si môžete prečítať asi usúdite, že som striktne zásadový človek, ktorý ale dosť často prokrastinuje. Prokrastinácia je najnovší výraz pre odkladanie činností zo dňa na deň (v minulosti veľmi dobre vedeli, prečo hovorili: „Čo môžeš urobiť dnes, neodkladaj na zajtra“) a to až dovtedy, pokiaľ sa vám tých odložených činností nenakopí toľko, že sa v nich pomaly nevyznáte. V prípade prokrastinácie nejde ani tak o to, že ich nespravíte... Spravíte ich, ale až po dlhšom čase. Čo ale robiť, aby sme tomu predišli?Treba konať. Je nutné svoje odvážne plány prehodnotiť, zvážiť možné riziká a následky a potom konať. Človek by si na základe tohto opisu povedal, že meniť svet je celkom ľahké. Meniť SVOJ svet JE ľahké, pretože sme sami strojcami svojho osudu, ale meniť priebeh celého sveta je už trošku zložité. Je to vlastne aj možné? Po tom všetkom, čo som tu opísal musím povedať, že je to aj celkom možné. Pretože ak zmeníte vlastný svet, zmeníte tým sčasti aj svet naokolo a tým pádom meníte aj vonkajší svet- stávate sa tvorcami sveta.
Je príliš odvážne sa síce takto menovať, ale každý si vie vysvetliť, čo pod týmto pojmom myslím. Ku zmene sveta (stále ale hovorím, že treba začínať od seba) je potrebná hlavne odvaha a pevná vôľa. Bez nich bohužiaľ ďaleko nedôjdete. Nedávno (asi už pred polrokom) ma prepadli myšlienky, žeby som vyskúšal život v zahraničí. Keď som oboznámil moju mamku s týmto plánom, spočiatku ma podporovala, až sa jej nahrnuli do očí slzy (vžívam sa do jej situácie, bol by som tým prvým, kto by od nej odišiel), no ako to u matiek býva zvykom, razom mi ukázala pozitívne aj negatívne stránky. Zaslepenosť šťastím a oddychom od všetkých všedných problémov, tu na Slovensku, sa razom zmenila na uvažovanie o vlastnej zmene sveta. Priznám sa, že v tom momente som stiahol chvost medzi nohy a odpochodoval som o tom uvažovať. Sám som si priznal, že na takú obrovskú zmenu, ktorá pohne mojim ale aj svetom iných treba skutočne veľa odvahy.
Pýtam sa preto, čo, alebo kto je práve tým vhodným spôsobom alebo človekom, čo mi vleje poriadny kus odvahy? Bude to vari odpor voči už neustále prežívanému utláčaniu a neúcte zo strany iných alebo chuť prežiť niečo nové, nepoznané? Pravdu povediac sám neviem a závidím všetkým, ktorý na tieto otázky našli odpovede. Ruku na srdce. Priznajte sa, kto všetko ste pomýšľali na zadné dvierka vo forme odchodu z krajiny a začatie „nového života“? Možno si poviete, že je to blbosť, ale... Všetko má svoj význam
Osobne si myslím, že na takéto veľké kroky treba v prvom rade dospieť, nabrať neskutočné množstvo odvahy, zaťať sa, odolať rečiam okolia a vyraziť vpred. Ak máte dobré recepty na to, ako sa postrčiť vpred, sem s nimi. A ak máte samozrejme nejaké skúsenosti s takouto zmenou sveta, tiež sa ozvite. Pretože si myslím, že človek začína v živote veľa krát a vždy je to niečo nové, tak prečo neskúsiť aj toto?
P.S.: Každý raz dospeje na zmeny vo svojom živote. Chce to len čas...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára