Stalo sa vám už niekedy, že ste sa v kníhkupectve pristihli pri tom, ako nechápavo pozeráte na obálku knihy a hlavou vám víria myšlienky, ako niekto niečo takéto mohol vydať a nie to ešte napísať? Vedzte, že mne sa to stáva v poslednej dobe dosť často. Aj keď nie som literárny kritik a mám od neho poriadne ďaleko (pravdu povediac, ani by som ním nechcel byť), moje laické oko mi mnohokrát napovie, ktorá kniha je, alebo nie je dobrá.
V súvislosti s týmito myšlienky sa chcem trošku povenovať zbytočným a nadbytočným množstvám kníh, ktoré si aj tak nikto neprečíta a tiež zaberaniu miesta, ktoré „noví, začínajúci“ autori veľakrát berú tým, ktorí skutočne na to majú. Keby sme mali spočítať všetky knihy, ktoré každoročne vyjdú v našich kníhkupectvách, počítali by sme ich na tisíce. Niekde som tuším aj zazrel určité štatistiky aj o tomto, ale určite tie čísla neboli malé.
Čo tým chcem (začínajúci) básnik povedať? Zaráža ma s akou vervou sa v dnešnom svete mladí autori vrhajú do vydania kníh. Bez rozmýšľania, horúčkovito a hlavne... Hlavne s financiami. Môžem povedať, že mňa už niekoľko vydavateľstiev odmietlo, mal som z toho istý čas ťažkú hlavu, plánoval som vydať knihu na svoje náklady, ale! Ale povedal som si, že prečo to neskúsiť opäť o pár rokov. Keď tie knihy dozrejú, keď budú mať dospelácku dušu. Mnoho začínajúcich autorov je mladých a neskúsených. Tým pádom sa do tejto kategórie zaraďujem aj ja. Môžem čestne prehlásiť, že poctivo nechávam svoje myšlienky v hlave „kvasiť“ a až potom ich dávam na papier.
Vždy som obdivoval tých, ktorí dokázali knihu napísať za pol roka. Je to samozrejme možné, pri autoroch, ktorí trhajú svetové rekordy v predajnosti vo všetkých krajinách. Ale povedzme si pravdu... Je možné, aby niečo také dosiahol aj mladí, začínajúci autor na Slovensku? Niečo také (myslím teraz napísanie knihy za rýchly čas- týchto autorov volám „rýchlokvasky“) dosiahne jedine tvrdohlavý a prehnane cieľavedomí človek, ktorí nemá ani kúsok sebakritiky a hrnie sa do toho, aby svoje dielo čo najskôr vydal. Tento prístup ma skutočne zaráža a prekvapuje zároveň.
Hovorí sa teda, že peniaze hýbu svetom a iné to nie je ani v oblasti kníh. Ak máš peniaze, máš moc, a ak máš moc, môžeš si vydať aj ten najväčší brak. A ak peniaze nemáš (čo v mnohých prípadoch, kopec dobrých začínajúcich autorov nemá) tak máš smolu. Horšie je to už, keď sa mnohé „rýchlokvasky“ tlačia tam, kde ich nikto nechce. Nečudo potom, že viac sa k svojim dielam nevrátia, pretože pocit z odmietnutia je taký veľký, že povesia svoj pisársky „talent“ na klinec. A dobre im tak! Preraziť sa dá so skromnosťou, s chladnou hlavou a hlavne s trpezlivosťou. Koniec koncov „trpezlivosť ruže prináša“, či tak nejako sa to hovorí? A najlepšie by bolo odpratať ich z cesty, aby mali možnosť presadiť sa tí, ktorých knihy sa skutočne oplatí čítať.
Neviem ako vy, ale mne osobne kniha, ktorá je napísaná za menej ako pol roka, od začínajúceho autora/autorky, absolútne nič nedá a preto si ich po prehliadnutí obalu zaradím do kolónky: „Pustiť a nikdy nebrať do ruky“. V tom prípade je to zbytočné plytvanie papierom- však koniec koncov, koľko stromov by sme zachránili, keby sa všetky tie braky nevydávali?
P.S.: Tí, ktorí sa držíte svojej skromnosti, zotrvajte v nej. Pretože ak necháte svoju knihu dozrieť a po čase sa k nej vrátite, uvidíte, že nájdete v nej toľko chýb a nepodarených vecí, že keby boli vyšli v tlačenej forme, prepadli by ste sa od hanby. Podporujem začínajúcich autorov- ale aj tí musia mať svoju úroveň kvality.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára