Deti a tí starší

Som unavený... Niekedy sa hodí skôr výraz šialene unavený! Ten, kto pracuje s ľuďmi a prichádza s nimi do každodenného kontaktu, tak vie o čom hovorím. Odoberajú tak neskutočne veľa energie a ešte ak sa objaví vhodná kombinácia hlúposti a bezohľadnosti, tak je dokonalý človek na svete. Nehovorím, že ja som bezchybný, ale niektorí by si mohli občas vstúpiť viac do svedomia a uvedomiť si, že aj my sme len ľudia, presne tak ako oni. Len, škoda o tom viac písať... Takže som unavený. Ale s dokonalým pocitom na duši.

Po robote (čuduj sa svete, ešte som mal chuť sa prechádzať!) som sa vybral na neďalekú zastávku pešo. Autobus spred obchodného domu mi ušiel o osem minút skôr. Zvyčajne je to moja chyba. Náhlim sa ako blázon a keď dobehnem na zastávku, trkne mi, že je týždeň a nie víkend a autobus ide o čosi skôr. V podstate som sa chcel aj prejsť, nebola až taká zima a čerstvý vzduch padol vhod. Potreboval som aj tak popremýšľať nad dnešným dňom.



Bol neskutočne plný! Snáď taký plný ešte môj diár nebol ako dnes. Z jedného konca mesta bežať na druhý a to "len" kvôli tomu, aby som svoj život trošku obohatil. Spomínal som už niekedy, že ja jednoducho neviem obsedieť na zadku a oddychovať so založenými rukami? Síce niekedy sa pristihnem pri tom, ako zúfalo prosím o kúsok voľna, ale hodinu na to, ako to voľno mám, neviem čo s ním.
Nezvyknem sa chváliť. Nepríde mi to ako prirodzená súčasť môjho ja, ale toto je čosi iné. Spojenie dospelej duše s detskou. Stal som sa dobrovoľníkom. Stal je síce silné slovo, ale pomaly sa k tomu približujem. Dobrovoľníkom v občianskom združení Návrat a zároveň aj dobrovoľníkom v centre sociálnych služieb Kanaán. Vravím, ja jednoducho neobsedím.

V utorok mám prvé stretnutie v "domove dôchodcov". Mama sa mi smiala, či mi z pivnice vytiahne lego, aby som dôchodcov niečim zamestnal... V podstate sa na to teším, pretože to bude istým spôsobom iný náhľad na život. Trošku sa s nimi poprechádzať, trošku sa porozprávať a trošku s nimi stráviť voľný čas. Idem tam na prvé dve hodinky, aby som si to tam obzrel. Už teraz sa teším. Možno to niekomu príde zvláštne, ale ako hovorím, potrebujem k životu niečo, čo by som mohol neustále robiť.

Síce zasa práca s ľuďmi ale tu od vás až toľko nežiadajú. Je to znova iný pohľad na ľudí a na to sa teším. Či už z pohľadu dobrovoľníka, ktorý pracuje s deťmi alebo z pohľadu pomocníka, ktorý bude pomáhať so starými ľuďmi. Teším sa! Hlavne z toho dôvodu, že sa mi splní po dlhom čase byť užitočný. Pretože ako som kedysi spomínal, je to základný ľudská vlastnosť a ak neviem niekto doceniť veci, ktoré urobím, snáď to docenia iný. A bez nároku na odmenu! Takže otváram akúsi novú "pomyselnú kapitolu" v živote.


Ako som tak prechádzal od mojej "roboty" na zastávku autobusu, uvedomil som si, ako rýchlo prešiel tento deň. Skončil som druhý ročník výšky, urobil skúšky a teraz horekujem zasa nad tým, ako rýchlo to ubieha. Nie je to fakt nejako rýchlo? Svoje dni budem mať vďaka týmto dvom aktivitám Návratu a Kanaánu vyplnené až až. Potrebujem jednoducho myslieť na iné veci, ako stále na prácu a veci okolo nej. Bude to vhodná forma relaxu, pretože niekedy je lepšie si nabrať veľa roboty ako neustále premýšľať nad vecami nedosiahnuteľnými. Takže tak.

Skúste sa aj vy prejsť takou večernou atmosférou. Je to fajn. Popremýšľate, spravíte niečo pre svoje telo a hlavne sa nebude dusiť v autách a autobusoch. Aj keď cestu domov pešo by som asi fakt nezvládol.