Dospelé deti

Keď sa obzriete okolo seba, určite si popri dospelých ľuďoch všimnete aj deti. Kde sú tie časy, keď sa po ulici preháňali jedna mamička za druhou a spolčovali sa do určitých skupiniek, aby si čo najlepšie poradili, ktorá má na čo aký grif a podobne? Možno je to len z môjho pohľadu (keďže nie som rodič), ale podľa všetkého deti nám pomaly ale isto ubúda a pôrodnosť sa z roka na rok zmenšuje.

Je treba však rozlíšiť medzi psychickým a fyzickým vekom dieťaťa. Tých menších, ktorí nedočiahnu na bytové zvončeky je pomerne (vravím pomerne vzhľadom na predchádzajúce konštatovanie) veľa a nás, čo majú občas psychický vek tiež dosť nízky je tiež dosť veľa! Však si len spomeňte, kedy ste naposledy robili niečo, čo vás v spomienkach vrátilo do detstva.

Je jasné, že človek v priebehu života prejde viacerými fázami a každý si to musí jednoducho odžiť, nič iné mu neostáva. Osobne študujem na vysokej škole, kde už nie je veľa času na rôzne iné aktivity ako len štúdium a nutnú brigádu... Pekne sa tu objavuje aj analógia- malé deti sa neučia a nič nerobia (prípadne sa hrajú- samozrejme už nie tak ako deti v 80- 90.rokoch) a veľké deti sa učia a musia robiť. Ale prečo sa občas nedostať do toho štádia, kedy aj my dospelí nebudeme nič robiť a nebudeme sa učiť?

Mnoho dospelých je založených príliš konzervatívne a odsudzujú akékoľvek detské správanie a dávajú od neho ruky preč. Ale prečo? Obávajú sa toho, žeby si poškvrnili nejako svoj status (napr. vo firme) ak by prejavili svoje detské ja? Prípadne je to dnešnou vyťaženosťou človeka, keďže sa snaží bojovať o svoje prežitie a nemá čas na to, aby si v podstate úplne od všetkého oddýchol. Koniec koncov, pozrime sa na to z toho hľadiska, že deťmi ostaneme aspoň po stránke rodinnej. Stále bude každý z nás dieťaťom matky a otca, aj keď bude mať 50 rokov.

Tak prečo neprejaviť svoje detské ja? Akokoľvek zatrpknutý človek musí uznať, že predsa len niekde drieme, len to chce situácie, ktoré by ho vyvolali na povrch. Prečo toto vlastne všetko splietam? Z jednoduchého dôvodu. Ak chcete zažiť dokonalú psychohygienu vráťte sa do detských čias a robte to, čo ste robili ako pätnásťročný. Napríklad choďte von, guľujte sa, sánkujte sa, hádžte sa do snehu a stavajte snehuliaka.

Posledný zimný výtvor "detí" :)

A teraz si spomeňte, kedy ste naposledy niečo také robili! Ja sa môžem čestne priznať, že som si to vyskúšal znova po troch rokoch a bol to neskutočne super pocit. Ocitli ste sa na chvíľku v inej dimenzii, nemysleli ste na nič iné, iba na to ako vyváľať svojho súpera (v mojom prípade súperku ;) ) v snehu a ako postaviť toho snehuliaka tak, aby sa páčil všetkým a ešte aby dlho vydržal stáť na svojom mieste.

Verte mi. Je málo činnosti, ktoré majú tak pozitívny náboj, ako sa vrátiť k detským činnostiam. Tak prečo neprejaviť svoje detské ja? Odhoďte zábrany, nehanbite sa a určite sa vám to oplatí. Spojíte príjemné s užitočným. Ak pobudnete von na čerstvom vzduchu spravíte niečo pre svoje zdravie a na druhej strane zaspomínate na časy dávno minulé. Čo vám teda napadlo, čo ste dávno nerobili?