Inštinkt bojovať

Myslíte si, že každý máme v sebe tento inštinkt? Normálne mi je smiešne, keď už píšem niečo, čo je v spojení s inštinktom... Dosť veľa času som strávil nad štúdiom toho, aké má človek inštinkty a ostal som dosť prekvapený (možno pomocou inštinktu zvedavosti), keď som sa dozvedel, že moje snaženie bolo určitým spôsobom zmarené!

Pýtal som sa v úvode, či si myslíte, že každý má tento inštinkt. Odpoveď na túto otázku ani ja sám neviem, pretože občas mi pripadá, že niektorí ľudia sa tohto "pokladu" vzdali akosi predčasne, alebo ho jednoducho odložili bokom, prípadne sa ho snažia intenzívne ignorovať.
A čo to vlastne ten vyššie spomínaný pojem je? V psychológii motivácie sa uvádza (zámerne píšem SA uvádza, pretože na pamätanie mien nie som expert), že inštinkt bojovať je aktivovaný vtedy, ak je prerušené dosiahnutie iného cieľa, prípadne uspokojenie potreby. Myslím si, že táto definícia je každému dostatočne jasná a nemusím ju vysvetľovať ani pre tých, ktorým psychológia nič nehovorí.





Táto určitá vlastnosť, ktorá ja človeku podľa všetkého vrodená, nemusí mať len negatívny význam. Určite vám napadlo v spojení s týmto slovom "bojovať" hneď slovo vojna, agresia alebo nenávisť, ktorá sa spája s odstránením nevhodnej osoby, prípadne množstva osôb.
V mojom ponímaní dostal tento inštinkt nový význam. Dalo by sa povedať, že práve dnes som prišiel na to, že kdesi vo vnútri mňa toto čudo drieme a prebudí sa vtedy, keď je najhoršie. Však koniec koncov tak by to aj malo byť.

Určite sa vám už veľa krát stalo, že to za čím ste si krvopotne išli a snažili ste sa to dosiahnuť sa vám vzďaľovalo a vy ste mali pocit, že na už pomaly nedosiahnete končekmi prstov, prípadne na to nesiahate ani myšlienkami. Je zaujímavé neskôr sledovať správanie takých ľudí, ktorým to, o čom kedysi snívali uniká pomedzi prsty. Niektorí sa na dosiahnutie svojho cieľa ľudovo povedané vykašlú a íní... Iní sa dajú do boja! Čo je vlastne spúšťačom toho, aby sme bojovali?

Je to uspokojenie, ktoré je spojené s naplnením cieľa. Prípadne určité chcenie, a s tým spojené pozitívne pocity z vlastnej šikovnosti, ktoré po takomto náročnom boji určite na rad prídu. Určite tým všetkým chcem povedať, že aj keď sa niektoré situácie zdajú byť temné a nemajú žiadnu budúcnosť, je treba pre ich znovunaplnenie aj niečo spraviť. Netreba sa v žiadnom prípade opúšťať (však čo, známka je len známka a nespravená skúška len nespravenou skúškou), pretože príležitostí na opätovné opakovanie je ešte stále veľa, len všetko vychádza z vnútra osoby a toho, ako bude k danému problému pristupovať.

Možno bude niekomu článok sympatický, možno ani nie a možno si niekto prečíta len posledný odstavec, ale vedzte, že o to, čo chcete treba jednoducho bojovať. Pretože (už sa opakujem), každý z nás zažil ten skvelý pocit po tom, keď si čosi vybojuje. Tak prečo sa nepustiť do boja? Chopte sa všetkých svojich zbraní, za žiadnych okolností sa nevzdávajte a určite sa prebite všetkými prekážkami, ktoré vám v ceste stoja! Výsledný pocit je na nezaplatenie.

Takže, hlavu hore a bojovať! A všetci do jedného! Prehrami sa človek učí a posúva ďalej, zisťuje, čo je treba ešte vylepšiť. A tiež nikdy nezabúdajte na to, že ešte stále je tu možnosť nápravy... Takže?