„Ako je to možné?“, pozeral som sa na monitor notebooku s touto otázkou. Mal som otvorený internetový prehliadač, tak ako každý večer a v rámci môjho prehliadania nových udalostí vo svete kliknem aj na pár stránok. Najnovšie prehliadače vám ponúkajú históriu prehliadaných stránok v takom poradí ako často ich navštevujete. V tom mojom sa na prvé miesto dostali stránky, na ktoré by som sa nepozrel nikdy viac od istých udalostí, ktoré sú tiež súčasťou života. Ale predsa. Stále na nich klikám a snažím sa nájsť inšpiráciu.
O čom je reč? Určite poznáte ten pocit, keď niekto z vášho okolia prežije nejaký úspech. Je jedno, či sa z toho úspechu úprimne radujete alebo nie, v každom prípade to vo vás prebudí akýsi systém, ktorý hovorí, aby ste boli aktívni aj vy sami. A prečo?
Poznám jedného, už bývalého kamaráta, ktorý bol- aj naďalej je úspešným blogerom. Vždy som si so záujmom prezeral jeho články a obdivoval štýl písania a jeho tvorby, ktorý bol neuveriteľné „žrateľný“. Jeho články som vždy prečítal jedným dychom a zakaždým som mu vzdal skromnú poklonu v diskusii k článku, ako dobre to znova zvládol. Zakaždým to bolo úprimné a ja osobne sa viem tešiť aj z úspechov iných.
No ako to v živote chodí, príde u každého v živote zlomové obdobie, kedy zistí, aký človek v skutočnosti je. Ako to býva aj v prípade lásky, tak istými fázami prechádza aj priateľstvo. Človek po prvom pobláznení zloží ružové okuliare a po tom, ako zistíme, aký v skutočnosti človek je, rozmýšľame, či sme na správnom mieste a v správnom čase. Našťastie z priateľstva sa dá vycúvať omnoho ľahšie ako z lásky. Hlavným dôvodom rozpadu priateľstva bola neunesená konštruktívna kritika, ktorá sa v asertívnom správaní vyžaduje. A hlavné je, aby ju druhá strana vedela prijať.
Po dlhom čase, ako už spolu nie sme v kontakte, si na jeho blogy stále kliknem a dokonca so záujmom. Keby som povedal, že mu absolútne nezávidím jeho talent na písanie a schopnosť zaobaliť aj tú najjednoduchšiu myšlienku do tej najkrajšej formy, klamal by som. V každom z nás drieme určité množstvo súťaživosti a pohnútky byť lepším ako dotyčný človek.
Preto zakaždým, keď spustím prehliadač a idem odpísať na pár e-mailov a správ, kliknem na stránky blogu bývalého známeho. Keď vidím, že pridal nový článok, inšpiruje ma to k tomu, aby som pridal aj ja nový článok. Je zaujímavé, ako dokáže vaša minulosť a zmes vlastností a zdravej súťaživosti, potiahnuť vaše konanie vždy dopredu.
Ak si myslíte, že je to patologické, verte, že podobné správanie nájdete na každom veku. Či už v mladom veku alebo v starobe, nájdete ho všade a je to normálne. Ak sa zamýšľate, kde by ste našli nejakú inšpiráciu k tomu, aby ste sa dostali zo stereotypu, alebo zo stabilného bodu, ktorého sa chcete zbaviť, prezrite si práce svojich niekdajších priateľov. Zdravá závisť úspechu je silná, dokáže popohnať poriadne dopredu, no osobne si myslím, že v tomto prípade by sa nemalo hovoriť o závisti ale o inšpirácií.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára